Naša spoločnosť s hrdosťou prijala úlohu sponzora skupiny neohrozených jednotlivcov, ktorí sa zúčastnili závodu Gumbalkan 2023. Týmto sme sa stali neoddeliteľnou súčasťou ich vzrušujúceho dobrodružstva plného adrenalínu a krásnych zážitkov.
Everest na Gumbalkane 2023
Príbeh nášho tímu Gumbalkan Felda začína jednoducho. Stojíme pred otázkou, či to auto, ktoré sme kúpili za necelých 200 Eur, dokáže dojsť až do Rumunska. Celkovo niečo okolo 3500 km autom, ktoré sa dá povedať, že bolo nové pred 28 rokmi. V roku 2021 sme si na túto otázku mohli jasne odpovedať - ÁNO, DOKÁŽE! Človek by povedal, že väčšími blázni už asi nemôžeme byť, ale áno, sme. Píše sa rok 2023 a my si znova kladieme tú istú otázku - Zvládne to auto dojsť do Rumunska?
Kupujeme štartovné na letnú edíciu Gumbalkanu 2023 a netrpezlivo očakávame ďalšie dobrodružstvo. Gumbalkan je tak napoly orientačný offroad nezávod cez nehostinný Balkánsky polostrov. Jediné pravidlo znie mať auto do 1000 Eur, čím absurdnejšie auto, tým lepšie. Cesta vedie cez zadané kontrolné body, skôr neprechodným terénom než cestou, a o to ide!
Tentoraz kladieme väčší dôraz na prípravy na základe skúseností, keď nám v roku 2021 odišli brzdy pri ceste do Rumunska na slávny Transfăgărășan. Zameriavame sa teda na viac ako len to, že to ružové auto dostane kabát Barbie Felda. Hlavné je, aby brzdilo, chránič pod motorom a ideme. Cieľ je jasný - len dôjsť. A tiež si to užiť a nezblázniť sa. Iné ciele nemáme, sú zbytočné.
Po zvládnutom oficiálnom štarte v Beskydách blúdime chorvátskym vnútrozemím, kde to skutočne vyzerá ako pravý Balkán, a pobrežné oblasti sa nedajú ani porovnať s tým, čo je niekde uprostred tejto krajiny. Pár kilometrov štrkovými cestami, ktoré strieda poľná cesta, občas tu a tam asfalt z doby Juhoslávie. Smerujeme do Záhrebu, tu vidíme, ako vážne postihla Záhrebskú krajinu bývalá vojna, a nechápeme, ako veľký kolos mohol mať hlavné mesto Chorvátska v oblasti zdravotníctva. Nedokončená univerzitná nemocnica na okraji mesta berie dych.
Opúšťame veľkomesto a pokračujeme vesničkami k Jadranskému moru. Áno, tam, kde iní stresujú v svojich autách za stovky tisíc, či to auto dojde, sme my došli autom, ktoré má hodnotu väčšej párty na Stodolnej. A o to ide, nejde o hodnotu auta, ide o to, nevzdávať to.
Osvežení, načerpali sme si trochu soli, aby tá naša Felda trochu viac zaziarila, a smerujeme smerom k Bosne a Hercegovine.
Pred prekročením hranice míňame Željava, miesto, kde sa trochu zastavil čas. Míňame nekonečné územia ničoho a nikoho, ktoré je dosť dobre pokladené minami, smerom k podzemnému letisku v útrobách hory Plješevica. Okolo nás sa rozkladá niekoľko kilometrov pristávacích dráh, ktoré sú priamo stvorené na to, aby sme otestovali, čo naše autá dokážu, ilegálne preteky na mieste, kde sa krížia hranice EÚ a Bosny, kde stačí pár metrov a bum. Po jednej colnej kontrole sa ocitáme v Bosne, rútime sa krásnou prírodou. Jedného večera sa ocitáme na mieste, ktoré spôsobí, že vám spadne čeľusť. Prichádzame na miesto, kde tečie priezračná rieka, pri ktorej žije jedna z mála muslimských rodín v tejto oblasti. Skôr žijú v chatrči, ale pre nich je to postačujúce. Srdečne nás vítajú, ponúkajú drevo na oheň, môžeme tu prespať, nič od nás nechcú. Druhý deň sa pýtame na miesto, ktoré otváralo bránu do tohto raja. Priehrada, ktorá sa tyčí do výšky a v nej doslova dve diery, jedna na asfaltovú cestu, druhá na tekúcu rieku. Domáci nám hovoria, že tu mala byť rezervná nádrž blízkej priehrady. Keď malo prísť jej napustenie, statikovia hovorili jasne, v celej priehrade chýba oceľové zosilnenie, je to len kus betónu. Jednoducho je to Bosna, niekto si pred pár rokmi pekne natiahol vrecká, predsa len pár ton železa tam malo byť.
Blúdime ďalšími checkpointmi Gumbalkanu 2023 a vyrážame smerom na najvyššie položenú dedinku v tejto krajine, Lukavac. Cesta je dlhá a zradná. Hodili by sa nám SUVéčka, my máme len Feldu. Panorámy a nedotknutá príroda Dinárskych hôr však stoja za to, aby sme sa vydali hore. Je to tu krásne a ďalšími nádhernými miestami cez Bosnu aj Srbsko smerujeme k cieľu, do Eibentálu.
Tisová dolina alebo rumunský Banát, presne tu je koniec tohto výletu. Ujazdíte tisíce kilometrov do dediny, kde žije pár stoviek ľudí a počujete len a len svoj rodný jazyk. Ide totiž o miesto, kde už desiatky rokov žijú prevažne Česi a Slováci a nestratili svoje korene.
Celý Gumbalkan prináša náladu, ktorú sa ťažko dá popísať a človek to proste musí zažiť, možno to znie ako klišé, ale je to tak. Ľudia rôznych vekových kategórií, od manažérov po robotníkov, ľudia, ktorí by sa inak nikdy nemali šancu stretnúť a tak veľmi si rozumieť. Človek nadobudne dojem, že tento svet je stále v poriadku, keď vidí toľko ochoty a dobročinnosti. A všetko toto, milióny zážitkov, sme mali možnosť zažiť vďaka Everestu, za čo mu zo srdca ďakujeme. Sú to zážitky na celý život!
